Dom na Spojnej ulici č. 5 v Banskej Štiavnici

Dom na Spojnej č. 5 je jedným z dominantných objektov v dolnej časti mesta, dislokovaný v historickej IV. mestskej štvrti medzi Katovou ulicou a Novou ulicou (v súčasnosti Remeselnícka ulica). V súdobej literatúre sa však zmienky o ňom nenašli. Heuristika dostupných historických prameňov preukázala existenciu domu v r. 1696 (priamy údaj) a v r. 1684 (nepriamy). Je však evidentné, že dom je ešte starší. Len stav zachovanosti historických prameňov a stav kompletnosti záznamov v nich nesúcich údaje o dome znemožnili jeho identifikáciu spred roku 1696 resp. 1684.

Údaj z roku 1684 sa dotýka najstaršieho zisteného a identifikovaného majiteľa domu a údaj z r. 1696 je najstarším zisteným údajom o dome. K poznaniu vývoja sledovaného domu vzhľadom na pomerne časté prečíslovania, stav zachovanosti historických prameňov bolo potrebné postupovať od období nedávnych (od r. 1991) smerom k starším, text rešerše je z dôvodov prehľadnosti koncipovaný opačne t. j. od najstarších zistených údajov smerom k mladším. Celkove heuristiku najviac ovplyvnil stav zachovanosti historických prameňov, narušený obdobiami protihabsburských stavovských povstaní (Tököli, František II. Rákoci) a tiež požiarom vo februári 1898 v priestoroch Starého zámku, ktorý poškodil a zničil mnohé archiválie. Tu v týchto priestoroch bol vtedy dislokovaný Mestský historický archív, predchodca dnešnej pobočky Štátneho archívu. V rámci spracovania rešerše sa nezisťovali biografické údaje o majiteľoch domu, nakoľko základné pramene k ním, matriky (krstení, sobášení, zomrelí) cirkví pôsobiacich v B. Štiavnici do r. 1895 (do poštátnenia matričnej agendy v Uhorsku) sú uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici.

Ako prvý majiteľ domu sa identifikoval Daniel Weiss (zapisovaný v rôznych formách Weyss, Weis). 5. januára 1684 richtár slobodného kráľovského mesta Hniezdne (Kniesen) na Spiši Matej Nigrini spolu s mestskou radou vydal potvrdenie o počestnom pôvode Daniela Weissa. Jeho rodičmi boli Daniel a Zuzana, počestnosť Daniela Weissa dosvedčovali mešťania Jozef Šlachta (Schlachta) a Ján Kraus. Potvrdenie bolo v podmienkach udeľovania meštianskeho práva v B. Štiavnici potrebné spolu so zárukou dvoch mešťanov a vlastníctvom majetku. Až po splnení týchto náležitostí, mestská rada udelila meštianske právo. Kedy sa tak stalo, sa nepodarilo zistiť z dôvodov už spomenutého stavu zachovanosti historických prameňov. V tých zachovaných od roku 1684 až po rok 1696 sa nenašli ďalšie zmienky o Danielovi Weissovi. Prvý konkrétny zistený (priamy) údaj o dome pochádza z r. 1696, kedy v súpise majiteľov domov v meste je uvedený Daniel Weiss. Z daňových súpisov z neskorších období, konkrétne z rokov 1712, 1715, 1718 je evidentné, že dom na dnešnej Spojnej č. 5 bol zaradený do IV. mestskej štvrte. Banská Štiavnica od stredoveku kvôli sprehľadneniu výberu daní mala zavedený systém delenia mesta na štyri mestské štvrte. Po bitke pri Moháči v auguste 1526, takmer 150. ročnej hrozbe expanzie Turkov, v 17. storočí protihabsburských stavovských povstaní (Bočkaj, Betlen, Rákoci, Vešeléni, Tököli, František II. Rákoci) plnili úlohy pri zabezpečovaní obrany mesta. Na čele každej štvrte stál volený štvrťmajster (Viertelmeister), jednotlivé štvrte sa delili na menšie jednotky – desiatky. Systém delenia mesta na štvrte sa v Banskej Štiavnici používal až do roku 1980, čo je v rámci Slovenska ojedinelé. Dom na Spojnej č. 5 bol viac krát preraďovaný v rámci desiatkov IV. mestskej štvrte.

Daniel Weiss, povolaním kováčsky majster, okrem sledovaného domu (Spojná 5) vlastnil v 20. rokoch 18. storočia aj bližšie neidentifikovaný dolný dom (Unter Haus). Zomrel okolo roku 1727, pretože 4. marca 1727 bol spísaný jeho testament (posledná vôľa), ktorý sa však nezachoval. Rozdelenie majetku dedičia (manželka Rozália a päť detí) riešili viacero rokov a to aj vzhľadom na zaplatenie dlhov Daniela Weissa. V novembri 1728 dom v súvislosti s riešením dlhov ocenili na 560 zlatých. Dom označovali ako meštiansky (Bürger Haus). V kategorizácii domov v meste najvyššie oceňovali ťažiarsko – kupecké domy – waldbürgerské, ktoré sa nachádzali v centre mesta, po nich nasledovali meštianske a najnižšie banícke (Heuer Haus). Z roku 1736 sa našiel údaj, že vdova Rozália Weissová bola vydatá za kováčskeho majstra Jána Uhlyho, ktorý v tomto roku získal aj meštianske právo. Od roku 1737 mesto evidovalo ako platcu dane za dom Jána Uhlyho. Po ňom sa v historických prameňoch zaužívalo pomenovanie ako Uhlyho majer (Uhlischer Meierhof). Ján Uhly ako majiteľ domu sa zistil ešte v roku 1741. V nasledujúcich obdobiach sa uvádzajú dedičia po ňom (Uhlischer Erben), čo naznačuje jeho úmrtie. Ďalší majiteľ, vlastniaci dom pomerne krátko bol František Hoslauer, pravdepodobne príbuzensky spätý s rodinou Jána Uhlyho resp. ako manžel jednej z dcér z manželstva Rozálie Weissovej s Danielom Weissom. František Hoslauer bol povolaním garbiarsky (spracovateľ koží) majster, pochádzal z rodiny Jána Holauera, mešťana a taktiež garbiarskeho majstra, vlastniaceho dom v blízkosti objektu Komorského dvora (Kammerhof, v súčasnosti sídlo Slovenského banského múzea, Ul. a. Kmeťa). V priebehu mesiacov apríl – máj 1750 dom od dedičov F. Hoslauera odkúpil za 600 zl. Ján Groff. Ku kúpe si požičal časť peňazí od waldbürgera, obchodníka Jána Karola Grubera. Mešťan Hölzl v máji 1750 sa pri udeľovaní meštianskeho práva pre Jána Groffa zaručil za neho. Pochádzal z lokality Rauchen Wald v Rakúsku. Dom aj naďalej označovali ako majer Jána Uhlyho (Johann Ulischer Meierhof).

V roku 1750 mesto rozhodlo o zavedení podrobnej evidencie všetkých nehnuteľností na svojom území formou vyhotovenia zápisov o nich v pozemkovej knihe (Grundbuch). K nej sa v zvláštnej prílohovej časti zakreslili pôdorysy objektov (červená), dvorov (hnedá), záhrad (zelená). Záznamy sa vyhotovili v období rokov 1751 – 1753, často bývali doplňované údajmi, zvlášť začiatkom 19. storočia sa u jednotlivých domov nadpisovali noví majitelia. Dom na Spojnej č. 5 sa v pozemkovej knihe identifikoval pod poradovým číslom 758. V čase vyhotovenia zápisu ho vlastnil Ján Groff, z neskorších období sú nadpísaní ďalší vlastníci, František Weiss (Weisz) a Matej Rauch. Dom charakterizovali ako meštiansky, predtým to bol Uhlyho majer. Ležal na Dolnej ulici vyše záhradného domu Flocha a chodníka. Bol postavený na jedno poschodie, zo všetkých strán voľný t. j. neobstavaný. K domu bol obtiažny prístup. Zdroj vody (studňa) sa nachádzal v záhrade. V dome sa nachádzali 4 izby, 3 kuchyne, predsieň, pivnica, stajňa a prístavok. Zastavaná plocha mala výmeru 55 ½ štvorcových siah (1 dĺžková siaha cca 1,89 – 2,02 m). K domu patrila ovocno – zeleninová záhrada, pri chodníku bola oplotená. Jej výmera bola 923 ½ štvorcových siah, dvor 64 ½ štvorcových siah. Bonita sa určila na 2. stupeň v 6. stupňovej triede, pričom 6. stupeň znamenal najmenej úrodnú pôdu. V prílohovej časti pozemkovej knihy sa pôdorysy zakreslili samostatne. Na vedute mesta vyhotovenej v roku 1764 Jozefom Karolom della Martina je dom obtiažne identifikovať. Dom sa v tomto období nachádzal v 35. mestskom desiatku, predtým v 27.

Začiatkom mája 1764 Ján Groff sa dom rozhodol predať, pravdepodobne kvôli splateniu dlhov. Kupcom sa stal r. k. farár v Dobrej Nive Adam Konček, ktorý už predajcovi zaplatil 600 zl. z dohodnutej ceny 1 000 zlatých. Kvôli nezaplateniu dlhov Jána Groffa z ceny predaja v ďalšom období nesúhlasilo mesto. Mesto sa dohodlo s farárom A. Končekom o predaji domu a tým definitívnom vyriešení dlhov. Novým majiteľom v auguste 1764 sa stal František Weiss. Dom v tomto období historické pramene situovali, že sa nachádza v blízkosti Dolného mestského majera (pôvodne majer postavený ťažiarom Pavlom Rothanom – Rubigallom, 1870 – 1871 zvalený a na jeho mieste postavené objekty Továrne na tabak, neskôr ČSTP, Rentsman, Dividend Manufacturing, a.s.).

V nasledujúcich obdobiach dom vlastnil František Weiss, v r. 1783 – 1785 Pavol Szekely. Po ňom od roku 1786 František Steer. Z konca 18. a prvej polovice 19. storočia sa zistili pomerne kusé údaje, nakoľko chýbajú, z dôvodov poškodenia a zničenia mnohé pramene s identifikačnými údajmi k domu. V daňovom súpise z roku 1800 je ako majiteľ uvedený František Steer, v r. 1811 Matej Rauch, výrobca fajok (Pfeifenmacher), v r. 1840 už vdova po ňom. Dom zdedil jeho syn, takisto výrobca fajok Ferdinand Rauch. Z jeho dielne sa dodnes zachovali vyrobené fajky. Ferdinand Rauch v literatúre je nesprávne pomenovaný ako František a tiež má skomolene prepísané priezvisko v tvare Raugh. Ako majiteľ domu je zapísaný v období rokov 1842 – 1848. Po ňom ho vlastnil Ľudovít Vaculík (Watzulik), mešťan. Dom na začiatku druhej polovice 19. storočia charakterizovali ako meštiansky a jeho polohu zapisovali na Dolnú ulicu (in der Unter Gasse), hoci ležal vyše nej. Dom sa nachádzal v IV. mestskej štvrti a mal orientačné číslo 223, čo sa vyznačovalo vo forme 223/IV. Ležal spolu so záhradou na parcele s vtedajším parcelným číslom 933. Na tejto parcele okrem domu nebola zakreslená v týchto obdobiach žiadna iná stavba.

Po Ľudovítovi Vaculíkovi dom zdedila jeho manželka Barbora rodená Gollmannová. V dome bývalo viacero ľudí pravdepodobne v nájme a to Ján, Anna, Paulína Knoblovci, Teodor Brtoš, Anna Vajcíková, Anton Chrastek. Po úmrtí Barbory Vaculíkovej dom v r. 1905 zdedila Emília Dubovanová, pričom príbuzenský vzťah sa nepodarilo bližšie zistiť. V roku 1917 dom 223/IV (Spojná 5) so záhradou predala manželom Eduardovi a Márii (rodenej Kováčik) Žoltickým za cenu 15 000 korún. Manželia Žoltickí pochádzali z Hájnik. Po úmrtí Eduarda Žoltického v r. 1926 jeho podiel dedili deti Eduard, Ján a Marta (neskôr vydatá Pazmánová). V roku 1939 im po smrti matky Márie Žoltickej bol zapísaný podiel z jej polovice, každému po 1/6. Otec Eduard Žoltický zomrel 8. augusta 1926 v Herľanoch ako 62. ročný strojvedúci na dôchodku počas kúpeľnej liečby. V Banskej Štiavnici pôsobil aj vo funkcii kurátora Miestneho zboru evanjelickej a. v. cirkvi. Jeho syn Ján (1906 – 1984) bol dlhoročným pedagógom, ovocinárom.

Autorovi rešerše sa v dostupných prameňoch nepodarilo zistiť stavebné úpravy, prestavbu domu, podobne zostáva otvorená otázka jeho identifikácie na vyobrazeniach mesta. Náčrt pôdorysu a popis domu s výmerami je známy z obdobia rokov 1751 – 1753. Spojná ulica ako názov je novotvar, ktorý vznikol v súvislosti so zrušením štvrtí v roku 1980.

Situáciu polôh susedných domov k domu č. 5 na Spojnej koncom 19. a začiatkom 20. storočia je možné podľa údajov katastrálnej mapy skonkrétniť. Dom na Spojnej 2 sa nachádzal na parcele č. 929, Spojná 3 – parcela č. 930, Spojná 4 – parcela 932, Spojná 6 – parcela 962.

V období rokov 1940 – 1941 sa previedlo prečíslovanie štvrtí a budov nachádzajúcich sa v nich. Dom na Spojnej 5 s pôvodným číslom 223/IV zostal v evidencii IV. mestskej štvrte, orientačné číslo sa mu zmenilo na 117 (117/IV). V roku 1980 sa zaviedlo označenie Spojná, dom 117/IV dostal orientačné číslo 5 a súpisné 1132. Tento stav sa nezmenil ani v období rokov 1990 – 1991, kedy sa realizovalo premenovanie miestnych ulíc v meste napr. blízkej Ulice ČSA na Dolnú.

K zmene v pozemnoknižnej evidencii domu, dvora a záhrady došlo po I. pozemkovej reforme, ktorá sa v Banskej Štiavnici realizovala postupne v časovom horizonte 30. a začiatku 40. rokov minulého storočia. Ustanovená vložkárska komisia prevádzala novú evidenciu nehnuteľností, ktoré dostávali nové parcelné čísla a pre parcely sa zakladali nové pozemnoknižné vložky. Z pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 668 bola vytvorená nová č. 897. Dom, dvor dostali nové parcelné číslo 357 a záhrada 356, pričom dovtedy boli evidované pod číslom parcely 933. Až do 30. marca 1964, kedy zanikla pôsobnosť pozemnoknižných oddelení okresných súdov vo veciach evidencií nehnuteľností, parcely 357 a 356 zostali nezmenené. Od 1. apríla 1964 prevzala všetku evidenciu nehnuteľností Geodézia n. p.. Zhruba v 80. rokoch došlo k novému číslovaniu. Dom č. 5 na Spojnej dostal nové parcelné číslo 2098, pričom sa parcela delila na 2098/1 súpisné číslo 1132, na delenej parcele 2098/3 bola postavená budova s pracovným označením ako sklad náradia, ktorá dostala súpisné číslo 2625. Stavba tejto budovy bola realizovaná po r. 1964, nakoľko o nej v pozemnoknižnej vložke č. 897 (parcely 357 a 356) nie je žiadny záznam. To vcelku znamená postavenie objektu a kolaudácii, zápisu do evidencie nehnuteľností až v období, kedy evidenciu nehnuteľností viedla Geodézia n. p. (t. j. po 1.4.1964).

V majetkoprávnych vzťahoch k domu, dvoru a záhrade došlo k zmene v r. 1966. Vtedy podiel Eduarda Žoltického (zdedený po rodičoch v r. 1926 a 1939) odkúpili Alica Salajová r. Žoltická, Ján Žoltický, Ing. Milan Žoltický a Eva Žoltická. Títo v r. 1984 po úmrtí otca Jána Žoltického (1906 – 1984) zdedili po ňom podiel, ktorý získal po rodičoch v čiastke 1/3.

V Banskej Štiavnici 09.07.2010

Mikuláš Čelko
riaditeľ pobočky Štátneho archívu v Banskej Štiavnici


Voľný preklad rodného listu Daniela Weissa z roku 1684.

My richtár a rada slobodného kráľovského mesta Hniezdne (Kniesen) ležiacom na Spiše pod panstvom Stará Lubovňa (Lublo). Odovzdávame pozdrav všetkým a každému nižšie a vyššie postaveným osobám v kresťanskom a svetskom stave, čo s týmto našim listom sa oboznámia a môžu ho vidieť alebo rozhodovať, našim priateľským pozdravom preukazujeme spravodlivú službu, každému dávame vedieť, že pred nás rokujúcu radu predstúpil spôsobilý muž Daniel Weis(s), s pôsobnosťami obdarovaný spoluobyvateľ a vyslovil sa o tom, že jeho syn menom Daniel Weis(s) chce svoje počestné narodenie vieryhodne doložiť pre potreby svojho pôsobenia. My požiadavku pre tohto mladíka Daniela Weis(s)a splníme, jeho otec spomenutý Daniel Weis(s) a jeho matka s menom Zuzana ako naši spolumešťania, ktorí dlhý čas v našom kráľovskom meste žijú a ako počestní ľudia bývajú, čo je známe všetkým a čo potvrdzujeme podľa pravdy. K tomu sa vyjadrujeme podľa práva a v plnej viere, že spomenutý mladík Daniel Weis(s) od týchto dvoch ľudí, rodičov bol obdarovaný zbožnosťou a podľa Božích zákonov kresťanskej viery, dobrých nemeckým mravov a národnosti, v takomto počestnom prostredí sa narodil a prešiel krstom, čo toto kresťanské dielo dosvedčili (krstní) ctihodný pán Jozef (Josoph) Šlachta (Schlachta) náš tunajší spolumešťan a tiež ctihodného Jána Krausa manželka Agneša (Agneta). Toto sa dotýka mladíka Daniela Weis(s)a vo veci jeho počestného narodenia, ktoré sme vydali vo viere a vašim odporúčaním preukázali. Želáme si, aby slúžilo svojmu účelu a nie k zneužitiu. K pravdivosti tohto napísaného jeho hodnovernosť sme nechali potvrdiť našou veľkou pečaťou (odtlačkom) mesta. Dané piateho dňa Januára roku 1684. Matej Nigrini richtár mesta tu a jeho (mesta) páni prísažní (radní pod prísahou) štyria bez vymenovania, odtlačok pečate mesta, Jeremiáš Koperikovský (Koperikowskii) notár pod prísahou.

Z originálu voľne preložil Dr. Mikuláš Čelko